Postrehy z natáčania videa (človek sa nemôže venovať svojmu hobby?!)

Autor: Michal Čabai | 6.8.2014 o 14:51 | Karma článku: 5,50 | Prečítané:  660x

Každý z nás má nejaké záľuby. Medzi môj najväčší koníček patrí natáčanie videí. Okrem toho robíme adminov na facebook stránke „Som z Košíc a som na to hrdý!“. Tak sme sa to rozhodli spojiť a natočiť videoprojekt na prezentovanie jedného z najkrajších slovenských miest – Košíc. Na toto mesto som hrdý, práve preto som si zvolil takýto názov skupiny, ale hrdý určite nie som naniektorých obyvateľov, pracovníkov a pod. s ktorými sme sa počas natáčania stretli.

Pôvodne som tomuto blogu plánoval dať názov o niečo divnejší ale pre ľudí atraktívnejší názov, niečo na spôsob: „Dobrodružstvo pri natáčaní videa“ no prišlo mi to priveľmi detinské.

A o tom bude aj tento môj blog -> príhody, postrehy a zážitky z natáčania.

Na začiatok natáčania sme si vybrali pesničku do videa, a keďže sme to chceli urobiť podstivejšie ako niektorí ľudia, zháňali sme si licencie na pesničku. Ako prvé sme písali na SOZU, ale ako to na väčšine slovenských inštitúciách chodí tam nám s tak „veľkým“ projektom pomôcť nevedeli. Tak sme sa snažili skontaktovať autora pesničky (konkrétne pesnička Adiemus) najprv sme si mysleli, že táto pesnička je od Enyi (keďže na viacerých stránkach ju uvádzali ako speváčku tohto hitu) a tak sme jej napísali. Keď nám prišiel mail že tento song nie je vôbec od nej, cítili sme sa trochu trápne ale stále sme pokračovali v zháňaní licencie na pesničku až sme sa dostali k mailu v ktorom od nás chceli vedieť všetky informácie o projekte a našej produkcii (pričom sme neziskový kanál na youtube). A tak sme sa na licenciu dočasne vykašľali a začali sme sa sústrediť na natáčanie videa.  

Ako prvé natáčacie miesto sme si vybrali Malú fontánu pri Štátnom divadle. Všetko prebehlo bez nejakých vážnejších problémoch (až na rozkývané zábery, po prvý krát som sa učil narábať so zrkadlovkou a na záberoch to bolo dosť vidieť...) Pokračovali sme k hrajúcej fontáne, po ceste sme natočili aj iné košické skvosty – Dóm sv. Alžbety, Urbanová veža, Kaplnka sv. Michala...

Na tretí natáčací deň sme si vybrali podchod smerom na Dominikánske námestie kde hral na harmonike istý pouličný umelec. Do nádobky sme mu hodili 30 centov na ktoré sme sa pozbierali, aby sme ho nenatáčali „zadarmo“. Slušne sme sa pána opýtali, či by sme si ho mohli natočiť, vysvetlili mu o aký projekt približne ide. Pán nám s negatívnym výrazom v tvári odvrkol, že za 20 centov (pričom ich tam bolo 30) šaška pred kamerou robiť nebude a hneď si od nás vypýtal sumu, za ktorú ho môžeme natočiť – aspoň 5€... Po tomto vypýtaní si peňazí od nezárobkovočinných ľudí u mňa tento človek klesol a tak sme sa mu slušne odzdravili (ani nám nepoďakoval za tie hodené centy) a odišli... Starší pán, ktorý počul naše (nazveme to vyjednávanie) nám hneď dal ponuku, že sumu 5€ za nás zaplatí. Konečne sme počas natáčania stretli ochotného človeka, ale ako správni mladíci sme túto ponuku odmietli (keďže sami vieme, že dôchodky na Slovensku nie sú veľmi vysoké) a poďakovali sme mu. Starší pán nám týmto gestom spríjemnil predtým pokazený deň a tak sme mohli pokračovať v natáčaní...

Ďalšia nepríjemná skúsenosť sa nám stala počas natáčania na Magistráte mesta Košice. Prišli sme do budovy a pani rovno bez pozdravu na nás zastrašujúcim hlasom začala „hučať“ o tom, že sa v budove nesmie natáčať. Jej príkaz sme samozrejme poslúchli, tak sme sa aspoň poobzerali po budove a odišli. /Ako povedal človek z nášho natáčacieho tímu, ak by sme mali mikrofón TV markíza hneď by sme všetko mohli/ Po tejto skúsenosti sme sa vybrali smerom do Galérie kde však bol zákaz nakrúcania. Vyšli sme na terasu OC Galérie, z výšky sme ponakrúcali Košice. V tom na nás zrazu vybehol SBSkár so slovami: „A vy čo ste?“ (neviem čo nám týmito slovami síce chcel naznačiť, ale dosť sa má tento komentár dotkol, lebo otázkou ČI sa pýtame skôr na veci ako na ľudí...). Neskôr nám oznámil, že to je súkromný pozemok kde sa nemôže natáčať (chápem, robil si svoju prácu) tak sme sa mu ospravedlnili a odišli. Avšak, mohol by „zjemniť“ svoje vyjadrovanie k návštevníkom tohto obchodného centra. Iróniou je, že na tej istej terase kde sme boli my sa počas nášho nakrúcania bili (aj keď zo srandy, ale bili) ľudia, asi v našom veku a im pán SBSkár nič nepovedal. Ale to, že človek robí svoje hobby a natáča video o Košiciach je pre nich asi ťažký „hriech“.

A aby som sa tu stále len nesťažoval, natáčanie malo aj svoje svetlé chvíľky -> a to hlavne pri návšteve hotela Hilton a Yasmin kde nám recepční ochotne poskytli priestor na natáčanie z chodby na najvyššom poschodí. (Je to tiež súkromný pozemok a ešte sú k ľuďom aj ochotní, nie ako v už spomínanom nákupnom centre)

Najzaujímavejším momentom bolo, keď sme sa dostali na asi najvyššie miesto v Košiciach (okrem vyhliadkovej veže) – do budovy Business centra. Recepčná nám taktiež ochotne dovolila ísť na najvyššie poschodie budovy z kadiaľ sa nám naskytol prekrásny výhľad na celé Košice.

 

Na záver by som celé natáčanie chcel zhrnúť... Je zaujímavé, že človek nemôže natáčať vo verejných priestoroch (Magistrát mesta Košice ináč nazývaný aj Biely dom), ale v najdrahších košických hoteloch a budovách vám bez akýchkoľvek problémov dovolia natáčať. A ešte pre Vás mám jeden odkaz na záver: Pokiaľ máte nejaké hobby, nevzdajte sa ho kvôli ľuďom. Ľudia sú všelijakí...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?